Cestovný ruch v mikroregióne
Národný park Slovenský raj
Národný park Slovenský raj je horským pásmom v oblasti Spiša na území okresov Spišská Nová Ves, Rožňava a Poprad. Za národný park bol vyhlásený v roku 1988. Má rozlohu 19 763 ha. Nachádza sa tu množstvo jaskýň, z ktorých je prístupná len Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá je zaradená do svetového prírodného dedičstva UNESCO. Medzi najkrajšie časti patrí hlavne prielom Hornádu a Sokolia dolina. Na území národného parku sa nachádza aj niekoľko desiatok vodopádov. Počas celého roka ponúka turistom okolo 300 km značkovaných turistických chodníkov a 5 náučných chodníkov. Tiesňavy zdolávajú milovníci turistiky za pomoci rebríkov, mostíkov, lavičiek, stúpačiek a reťazí. Slovenský raj sa zároveň pýši niekoľkými slovenskými „naj“ – má najvyššiu koncentráciu motýľov, najdlhší riečny kaňon a najväčšiu ľadovú jaskyňu. Rajská príroda ponúka okrem relaxu duše, turistických a cyklistických chodníkov aj ďalšie možnosti športového vyžitia. Slovenský raj je turistom k dispozícii aj v zimných mesiacoch, kde si môžu športovo zdatnejší môžu vyskúšať aj lezenie po ľadopádoch.
Prírodná pamiatka Farská skala
Priamo v obci sa nachádza chránený prírodný útvar „Farská skala „, tvorená vrstvami pieskovcov a zlepencov, ktoré tu boli uložené v období starších treťohôr – paleogéne. Skala, ktorá je od roku 1989 chránená vo výmere 0,59 ha, dobre dokumentuje vznik bazálneho paleogénu v údolí Hornádu. Bazálny paleogén je severne od Spišsko – Gemerského Rudohoria súvisle rozšírený v 50 km pásme od Hranovnice po Spišské Vlachy. Ako najspodnejší člen paleogénu centrálnych Karpát sa pod uhlom 8- 12 stupňov ponára pod mladšie flyšové vrstvy Levočských vrchov. V Chrasti nad Hornádom, na Farskej skale, sú dobre odkryté stredno – hrubozrnné pieskovce, striedajúce sa s tenkými vrstvami drobnozrnných zlepencov šošovkovitého tvaru.
Potenciálne chránené územie Sikľavá skala
Nachádza sa na polceste medzi dedinkami Matejovce nad Hornádom a Chrasť nad Hornádom. Rieka Hornád tu na svojej ceste odkryla nerozsiahle vápencové steny. A práve z jednej z nich padá nikdy nevysychajúci a nikdy nemrznúci prameň, ktorý dokáže v zime vytvorť „krásu nevídanú”. Určite sa oplatí prísť sa pozrieť na nádherné ľadové previsy, ktorých farby sa menia od bielej cez modrú až po tmavú smaragdovú. Nemusíte sa ani veľmi ponáhľať, ak sú priaznivé podmienky, posledné ľady sa topia až po Veľkej Noci.
